|
|
      
| Vitajte na stránke Základnej školy Sečovská Polianka s elokovanou triedou v Cabove. História školy sa nachádza práve tu stačí kliknúť. Základná škola Sečovská Polianka s elokovanou triedou v Cabove Sečovská Polianka 558, tel : 057 44 97 167, fax : 057 4497 167
Školu netvoria len učitelia, ale predovšetkým deti, ktore ju navštevujú.
História školyŠkolstvo
a škola ako inštitúcia vzdelávania a výchovy mladej generácie je
neoddeliteľnou a veľmi významnou
súčasťou života spoločnosti. Z historických skúseností
vieme, že systém a úroveň vzdelávania a výchovy bol a je verným
odrazom celkového spoločenského vývoja, jeho kvalita a úroveň bola
poznamenaná historickým vývojom ľudstva. Naším
cieľom však nie je hodnotiľ dejiny, vývoj a úroveň školstva všeobecne.
Čitateľa chceme oboznámiť a jeho pozornosť upriamiť na
školstvo v Sečovskej Polianke. Z materiálov, ktoré sa nám z tejto
oblasti zachovali, chceme poskytnúť čitateľovi obraz o jeho
chronologickom vývoji, o štruktúre škôl, ale tiež i o učiteľoch,
pedagógoch a vychovávateľoch, ktorí v obci pôsobili a svojou prácou
zasievali a zasievajú zrnká múdrosti poliančanským deťom. Najstrašie
poznatky o školstve v obci sa nám podarilo získať z konca 19. storočia,
keď v obci existovala iba jedna škola v priestoroch bývalej pošty. Možno
už iba tí najstarší si spomenú na učiteľa v tejto škole ČOLÁKA.
V roku 1900 sa na mieste starej školy vybudovala nová budova grécko-katolíckej
školy a prvým učiteľom v nej bol učiteľ Ferenčík, po
ňom Lahcvač, Rodák. O ďalších ešte bude reč ďalej.
Hneď na začiatok treba pripomenúť, že spolu s gréckokatolíckymi
deťmi sa tu učili i židovské deti. V tom
istom období si na darovanom pozemku od Jozefa Slezáka (majiteľa časti
poliančanských pozemkov) si vybudovali rímsko-katolíci vlastnú školu,
ktorú spolu s ich deťmi navštevovali i cigánske deti. Prvou učiteľkou
bola ILONA KRENKO. V
oboch školách sa vyučovalo v maďarskom jazyku, nakoľko škly
boli nástrojom maďarizácie vo vtedajšom Uhorsku. Najstraším
dokumentom, ktorý sa zachoval priamo v archíve Základnej školy je školský
výkaz z roku 1910/11 z gréckokatolíckej školy. Podstatná časť školskej
dokumentácie v dôsledku požiaru zhorela počas druhej svetovej vojny. Po
vzniku prvej ČSR sa začalo školstvo postupne budovať na nových
základoch. Na väčšine územia Slovenska sa začalo vyučovať
v slovenskom jazyku. Rýchlejšiemu rozvoju školstva takmer všade na dedinách
bránil nedostatok priestorov. ečovská polianka nebola výnimkou. A tak sa
vyučovalo po domoch (u Čoláka, u Nemčíka-Meru, u
Hlatkých, u Kuriška ap.) takáto
štruktúra škôl bola v podstate zachovaná až do roku 1944. V decembri 1944
boli zo Sečovskej Polianky premiestnenýí obaja riaditelia škôl Lachvač
(gréckokatolíckej) a Groch(rímskokatolíckej) na iné pôsobiská. Od .
februára 1645 sa stal riaditeľom novovzniknutej Štátnej ľudovej školy
J. Balog. Školský
rok 1945/46 sa začal až 28. januára 1946 a riaditeľom ŠĽŠ sa
stal F. Groch, ktorý sa po krátkom čase vrátil. Zo zápisnice
, napísanej na riadnej učiteľskej porade dňa 9. februára 1946
sa z úvodnj reči riaditeľa F. Grocha dozvedáme: "Je
veľmi potrebná dobrá školská výchova žiactva, ktoré následkom
vojnových pomerov veľmi spustlo. Nuž veru, nie div! Veď už skoro
poldruha roka nechodili deti do školy. Nestalo sa to našou vinou. Riaditeľstvo
školy urobilo všetko, čo len mohlo, aby sa čím skôr opravili
vojnou spustošené budovy, lenže stavali sa mu do cesty rozličné prekážky,
pre ktoré ich oprava tak pomaly napredovala. No ako ťažko, ale predsa
doteraz bola opravená jedna budova (bývalá Rím.-kat. škola) a s ňou súvisiaci
riaditeľský učiteľský byt. Oprava druhej školskej budovy (bývalej
Grécko-kat. školy) je v plnom prúde. Za doterajšie najnutnejšie opravy sa
vydalo Kčs 35.117,30 v hotovosti. Školský
rok sa začal 28. februára 1646. Vyučuje sa len v jednej miestnosti a
to tak, že každá trieda má každý druhý deň 2 hodiny vyučovania." Zo zápisnice
z 20. marca 1946 sa tiež dozvedáme: "Zdravotný
stav žiactva je slabý, nakoľko mnohé deti trpia rozličnýmihrdelnými
chorobami. Pilnosť žiactva nie je práve najlepšia. Príčinu načim
hľadať v tom, že deti dlhým nechodením do školy odvikli od
učenia , nemajú dostatok učebníc, nemajú poriadne kde sedieť,
lebo v triede niet ani jednej školskej lavice." V
tomto školskom roku pôsobili na tejto škole okrem učiteľov A. Gróckovej,
O. Pulkmanovej, A. Sabolčáka, M. Vasilišina, E. Rušinskej a T. Švečovej
aj vdp. farári V. Kačmár a A. Leukanič, ako vyučujúci náboženstva.
Školu v ôsmich triedach navštevovalo 351 žiakov. 1.
septembra 1946 sa riaditeľom ŠĽŠ stal V. Turčan. Vyučovalo
sa stále iba v jednej miestnosti a to tak, že 1. ročník navštevoval školu
každý druhý deň po 3 hodiny. Od februára 1947 sa už vyučovalo v
2. miestnostiach bývalej Rímsko-katolíckej školy a v 4 učebniach
novovystavených drevených pavilónov. Na
ŠĽŠ v Sečovskej Polianke od roku 1945 pôsobili okrem skôr spomínaných
aj títo učitelia: A. Gregová, M. Pavlinská, M. Turčanová, M.
Vasilišin, A. Rodá, Kopčárová, J. Belas,
F. Boháč. V
septembri 1947 bola v Sečovskej Polianke zriadená štátna meštianska škola,
ktorej riaditeľom sa stal J. Hájek. 5. apríla 1949náhle zomrel a riaditeľom
sa stal L. Pelcer. 1. 4.
1950 sa riaditeľom na tejto škole stal M. Vasilišin. Zriadením
ŠĽŠ sa zmenila aj štruktúra vyučovania na ŠĽŠ, ktorú žiaci
navštevovali od 1. po 5. ročník a ŠMŠ mala vyššie 4. ročníky.
Na ŠMŠ pôsobili od jej vzniku až do septembra 1953 okrem iných aj títo učitelia:
L. Prokop, A. Takáčová, L. Suchoža, J. Bugoš, J. Slíž, Z. Tuleková,
M. Komanická a A. Berecinová. V
septembri 1948/49 sa mení ŠĽŠ na Národnú školu s ročníkmi 1.-5.
Na tejto škole až do 1.septebra 1953 pôsobili okrem riaditeľa V. Turčana
aj M. Pavlinská, J. Belas, M. turčanová, Z. Klema J. Tkáč, F. Boháč,
V. Neubauerová, J. Breza, A. Topoľovská, A. Orenčáková, A.
Scholtzová, R. Suchožová, F. Horný , A. Tomko. September
1953 priniesol so sebou opäť novú štruktúru škôl. Národná škola a
Štátna meštianska škola (vtedy už stredná škola) v Sečovskej
Polianke sa zlúčili do jednej - Osemročnej strednej školy. Tu sa
stal riaditeľom školy V. Turčan a jeho zástupcom M. Vasilišim. Veľké
ťažkosti sú opäť v umiestnení tried, pretože sa učí na 3
miestach. V dvoch budovách bývalej Národnej školy a v drevených pavilónoch
bývalej Strednej školy. Od r. 1953 až do r. 1958 pôsobili v Sečovskej
Polianke ako učitelia už okrem spomínaných aj J. Spišiak, H. Trojanovičová,
H. Kaprálová, A. tuleková, A. Angušová, M. Nemčíková, J. Popaďák,
J. Iľko, M. dovaľ, J. Štec, O. Kostiňáková, N. Matiová, M.
Balážová, Ivanko, Luxič. 1.
septembra 1958 sa riaditeľom školy stal J. Pratko, pričom bývalý
riaditeľ V. Turčan sa stal jeho zástupcom. V tomto období prichádzajú
do Sečovskej Polianky učiť aj učitelia, ktorí tu pôsobia
dosiaľ, alebo odtiaľ odišli do zaslúženého odpočinku. Medzi
inými to boli N. Krausová, A. Valenčík, B. Šuca, ktorý sa 1.augusta
1961 stáva na dlhé obdobie riaditeľom školy. Ďalej sú to M. Čeremšáková,
J. Hatala, P. Kohút, (Boli medzi prvými, čo ako Poliančania vychovávali
deti v škole.) Dátum
19. apríl 1962 znamenal pre obec veľmi veľa - v tento deň bola
slávnostne odovzdaná do prevádzky na toto obdobie moderná budova školy,
ktorá vyriešila problémy vlečúce sa v podstate od existenice školstva
v obci. Od mástupu
B. Šucu do funkcie riaditeľa školy sa už veľa zmien v riadiacich
orgánoch školy neuskutočnilo. Jeho zástupcom od r. 1967 až do r. 1974
bol J. Hatalam, po ktorom bol do tejto funkcie menovaný M. Orendáš. Počas
tohto obdobia pôsobilo na tunajšej škole veľa učiteľov.
Vymenujem ich takmer všetkých, aby ich mená pripomenuli
ich bývalým žiakom roky prežité v školských laviciach. M.
Olejárová, M. Nemčíková, I. Bartková, M. Pavlinská, I. Pčolinská,
E. Brozmanová, M. Osif, A. Bileková, M. Krivá, M. Krausová, M. Čeremšáková,
L. Dupaľ, J. Vavrek, M. Vasilišim, A. Tuleková, J. Hatala, V. Turčan,
M. Turčanová, M. Dupaľová, M. Lidáková, J. Šaffová, M. Kocáková,
M. Voľanská, P. Kohút. , M. Popaďáková, J. Vaľovský, M.
Kukurová, T. Gallyová, A. Valenčík, A. Halásová, M. Ištóková, Š.
Šimonová, M. Slobodová, B. Polaščáková, M. Šmídová, H. Zelínková,
J. Hrunčák, L. Petrášová, H. Serafínová, J. Kačúr, J. Urban, m.
Urbanová, K. Gromová, J. Hadžala, A. Kušnírová st., H. Ivaničová, M.
Tomko, D. Kozáková, Molitorisová, M. Lozanová,
J. Jankajová, M. Orendáš, A. Zebegneyová, M. Orendášová, V. Pistráková,
J. Kmeťová, H. Vatahová, Š. Kajla, G. Jackaničová, B. Dudášová,
A. Dobranská, K. Ivanová, H. Ďurková, A. Korpová, E. Vojtková, L. Kohútová,
O. Milčíková, E. Žihovská, M. Kalousková, E. Ševčíková, J. Tóth,
A. Nováková, O. Mihalčinová, O. kordiaková, j. Kocanová, A. Romanová,
O. Švedová, I. Holicová, J. Karol, J. Marková, A. Kušnírová ml., V. Šuličová,
M. Urbanová, K. Závadská, A. Bednárová, I. Žilková. 1.
februára 1990 sa funkcie riaditeľa školy v Sečovskej Plianke ujal A.
Valenčík a zástupcom riaditeľa
sa stal J. Karol. Od r. 1990 až po súčastnosť pôsobili, alebo pôsobia
ako učitelia na škole okrem skôr manovaných aj A. Fecková, Ľ.
Havranová, M. Tokárová, l. Zebegney, V. Bačová, M. Sabolčáková,
D. Víťazková, D. Baníková, B. Sidorová, Ľ. Lukáč, A. Meňkyová,
A. Zubková, R. Ceľuch, D. Fedorová, B. Pariľáková, A. Mlejová. Neuveriteľné
množstvo dátumov a ešte väčšie množstvo mien. Takmer jedno celé
storočie , storočie obrovských spoločenských zmien, ktoré
sprevádzali a ktoré svoim spôsobom ovplyvňovali život v našej obci a
školy v nej. A za
každým menom sa skrýva jeden ľudský osud. Životná cesta učiteľa
- človeka, ktorý svoje sily a schopnosti venoval deťom. Za väčšinu
z tých, ktorých sme spomenuli, stojí obrovský kus poctivej práce, ktorou sa
snažili zanechať v mysliach i srdciach detí korene poznania, pravdy a
hlbokého ľudského citu. Všetci v spoločnom diele vychovávali a
vychovávajú, pripravujú na život. Ale
predsa, spomeňme ešte raz tých, ktorí deťom v Sečovskej
Polianke obetovali takmer celý svoj plodný život, tých, ktorí rozhodujúcim
spôsobom ovplyvňovali aj kultúrne a vôbec spoločenské dianie v škole
i obci. Dlhoroční
riaditelia - F. Groch, j. Lachvač, V. Turčan, M. Vasilišin, B. Šuca,
A. Valenčík, učitelia M. Turčanová, N. Krausová, M. Čeremšáková,
J. Hatala, P. Kohút, M. Popaďáková, M. Slobodová, J. Hrunčák, J.
Urban, A. Kušnírová st., M. Orendáš, A. Zebegneyová, M. Orendášová, A.
Dobranská, L. Kohútová, A. Nováková... Títo
a nielen oni pracovali a pracujú vo funkciách v spoločenských organizáciách,
nacvičovali divadelné predstavenia, viedli a vedú spevácke zbory a folklórne
skupiny, boli a sú trénermi hokejistov a futbalistov... V súčastnosti
dochádza v školstve opäť k štrukturálnym zmenám, čo sa týka
samozrejme aj školy v našej obci. postupne sa povinná osemročná školská
dochádzka mení na deväťročnú, čo prinesie so sebou určité
organizačno-materiálne problémy. So zavedením 9. ročníka a zvýšením
počtu tried o dve, budeme musieť vyriešiť počet nedostatku
miestností pre triedy. V areáli školy je stavba novej budovy, ktorá by po prípadnom
ukončení vyriešila okrem problému spomenutého aj nedostatok kabinetov,
špeciálnych učební...
Späť na začiatok |
|
Pri prípadných chybách, či nesprávnom pracovaní stránky, prosím
ohlaste chybu
|
